Francúzski rodičia svoje deti milujú, ale to ešte neznamená, že sa musia vzdať svojho života, pripomína P.Druckerman v knihe Dieťa.. A čo teraz?! Podľa nej nevenujú všetku svoju energiu tomu, aby ich batoľatá vedeli čítať čo najskôr. „Nestresujte, ak ten váš poklad odmieta jesť hrášok či inú zeleninu. Ani vy by ste s nadšením nejedli niečo, do čoho by vás nútili.“

 

Dieťa a čo teraz_3DPamela Druckerman je americká autorka, ktorá objavila tajomstvo francúzskej výchovy a tak napísala bestseller A dosť! Teraz pokračuje v odkrývaní tajomstiev a jej novinka Dieťa… A čo teraz?! ponúka 100 trikov francúzskej výchovy. Je to jej pokus vydestilovať tie najhlavnejšie a najcharakteristickejšie metódy, ktoré sa naučila od francúzskych rodičov a odborníkov.

Dôležité je si uvedomiť, že život rodiny sa netočí len okolo dieťaťa. Nemusíte neustále všetkým ukazovať fotky vašich ratolestí, ani donekonečna rozprávať o každom ich papaní či kakaní. 
Nie ste len matka, v prvom rade ste žena, partnerka, manželka. Tak na to nezabúdajte. 
Milostný život a tajomstvá dospelých nezahadzujte do koša.

 

Učte deti trpezlivosti

Možno aj vám sa to už stalo – máte dôležitý telefonát, chcete si v pokoji prečítať knihu, práve varíte alebo proste robíte nejakú neodkladnú záležitosť, a v tej chvíli vás začne „otravovať“ vaše dieťa. Väčšinou s nepodstatnými vecami, ktoré by počkali pár minút.
Nedopusťte to!
Dieťa sa nestane trpezlivým zo dňa na deň, preto ho to musíte naučiť. Učiť deti „počkať“ je súčasťou francúzskej éducation.  Francúzi týmto slovom označujú nepretržitý proces učenia nových schopností a hodnôt.

Schopnosť Francúzov dostať svoje deti z rámca „detského menu“ je pozoruhodná. Francúzi v prvom rade veria, že najlepšie výchovu zvládnete, ak ste sami v pohode a spokojní. A absolútne skvelé je to, že vo výchove nie ste sami. 

Dôvod, prečo je francúzska výchova relevantná, je jednoduchý. Predstavuje prakticky zrkadlový  obraz toho, čo sa deje v Amerike. Američania si myslia, že u detí treba rozvíjať  poznávacie schopnosti, napríklad čítať, a to čo najskôr, najlepšie už v škôlke. Francúzi sa v predškolskom veku sústreďujú na oveľa jednoduchšie zručnosti – schopnosť existovať v kolektíve a empatiu. 

 

TRIK č. 61
Hysterické záchvaty riešte s nadhľadom

Francúzskych rodičov detské  hysterické záchvaty stresujú a vyvádzajú z rovnováhy rovnako ako nás ostatných. Nemajú žiaden magický recept, aby zlostné dieťa prestalo vrieskať. Ale vo všeobecnosti sa zhodnú v jednom: neprimeraným požiadavkám sa netreba  podvoľovať. („V žiadnom prípade neustupovať,“ povedal mi jeden otecko.) Hysterický záchvat pravidlá nemení.

Neznamená to, že by ste mali ostať celkom chladní. Francúzski rodičia sa bez hanby deťom priznajú, že aj oni sa hnevajú, ak niečo nemôžu mať, alebo niečo robiť. Rozzúrenému dieťaťu prejavia súcit a sympatiu („Kto by nechcel pred obedom sladké oblátky?“) a nechajú deti, aby vyjadrili nesúhlas. Niektorí rodičia sa následne dieťaťa spýtajú, či má nejaký  nápad, ako situáciu  vyriešiť, bez toho aby sa porušili pravidlá a zásady.  Ak sa dieťa dokáže dostatočne upokojiť, aby dokázalo súvislo rozprávať, obyčajne samo navrhne nejakú formu kompromisu – napríklad, že sladkú oblátku zje po obede.

V krízovej situácií sa niekedy oplatí dať deťom autonómiu – môže ich to upokojiť a  rýchlo zmeniť náladu.  Nechajte dieťa, aby vám pomohlo uvariť večeru a prišlo s vlastnými nápadmi, ako ju vylepšiť. Nechajte ho, nech si samo naloží tanier. Nalaďte sa na jeho vlnovú dĺžku. A nečakajte, že príliš unavené dieťa s vami pôjde dobrovoľne nakupovať do potravín alebo na večeru do reštaurácie.

Ak k záchvatu zlosti dôjde doma a trvá príliš dlho, Francúzi obyčajne pošlú deti do detskej izby a prikážu, aby tam ostali, kým sa neupokoja.  „Si príliš hlučný. Choď vrieskať do svojej izby!“ povie moja francúzska priateľka. Zároveň si však uvedomuje, že tým svoje päťročné dieťa ešte väčšmi nahnevá.  „Obyčajne odíde do detskej, buchne dverami, chvíľu tam reve a potom príde za nami a urobí, čo od neho chceme,“ tvrdí.  Ak dieťa dokáže vyjsť z detskej izby pokojnejšie a rodičia ho za to pochvália, obyčajne sa kríza rýchlo vyrieši a všetci sa môžu pohnúť ďalej.

 

TRIK č. 15
Vytvorte mu pevný režim

V prvých mesiacoch aj Francúzi kŕmia novorodencov vždy, keď sú hladní. Považujú za samozrejmosť, že bábätko si postupne musí zvyknúť na isté pravidlá.
•          Jedávať denne v približne rovnakých časoch.
•          Pár výdatnejších kŕmení je lepších, než množstvo malých.
•          Prispôsobiť stravovaciemu režimu zvyšku rodiny.

mamaAk budete poctivo nasledovať tieto zásady, postupne  sa vám podarí predĺžiť interval medzi jednotlivými kŕmeniami. Odvráťte jeho pozornosť, ak sa domáha fľaše, či prsníka, napríklad tak, že ho vezmete na prechádzku, uložíte do prenosnej hojdačky alebo umiestnite do náprsnej noše a budete ho nosiť so sebou. Na začiatku možno získate len niekoľko minút, ale časom si dieťa zvykne, že treba chvíľu počkať. Interval kŕmení postupne predĺžite na tri hodiny, potom na štyri a ani sa nenazdáte a bábätko bude jedávať raňajky, obed , olovrant a večeru, tak ako po zvyšok svojho života. (Väčšina francúzskych detí jedáva o ôsmej ráno, na poludnie, o štvrtej popoludní a o ôsmej večer, ale nejde o vojenský režim a každá rodina si ho prispôsobí vlastným potrebám.)

Všetkých 100 trikov správnej výchovy nájdete v novej knihe, do ktorej by sa mali začítať všetci rodičia – Dieťa… A čo teraz?!