Historická romanca Môj divoký lord

Obľúbená séria o nespútaných a škandalóznych súrodencoch Sharpovcoch, členoch šľachtického rodu zo Stonevillu, pokračuje príbehom najmladšieho z bratov Gabriela. Aj on si tak ako ostatní bratia musí vybrať: buď do roka vstúpi do manželstva, alebo stratí nárok na dedičstvo. Vychutnajte si novinku, historickú romancu Môj divoký lord.

Po tragickej smrti rodičov Gabriel našiel záľubu v koňoch, pretekaní a dostihoch. Odkedy pri pretekoch dvojkolesových záprahov zahynul jeho dobrý priateľ Roger Waverly, prenasleduje ho pocit viny. Aj sám Gabe si neskôr na tej istej trati zlomil ruku. Vždy vyhľadával riziko a nebezpečenstvo, aj preto ho prezývali Anjel smrti.

Gabe rozmýšľa o tom, že by sa mal postarať o Rogerovu sestru Virginiu a oženiť sa s ňou. Je to múdre pekné dievča, to sa musí uznať, ale jej starý otec generál Waverly by s takým manželstvom nikdy nesúhlasil. Pôvabná Virginia sa po bratovej smrti ocitla v zlej finančnej situácii, no nechce, aby si ju Gabriel vzal iba z ľútosti, a tak jeho dvorenie spočiatku odmieta. Gabe je však pevne rozhodnutý dostať Virginiu, ktorá ho čoraz väčšmi priťahuje, pred oltár…

Prečítajte si hneď teraz úryvok z historickej romance Môj divoký lord:

Hetty Plumtreeová sedela už asi hodinu v knižnici Halstead Hall. Jej najmladší vnuk sa mal každú chvíľu vrátiť domov. Ostatní členovia rodiny sa už vrátili z bálu v Marsbury House. A podľa toho, čo jej povedali, nevedela, čo si má myslieť o Gabrielovej neprítomnosti.
Vlastne sa nikdy nesprával tak, ako očakávala. Bol rebel, robil si, čo chcel. Spomenula si, že raz…
„Nemusela si čakať,“ vytrhol ju z myšlienok hlas za chrbtom.
Hetty nadskočila, potom doňho štuchla palicou. „Chceš, aby som dostala infarkt, keď sa tak zakrádaš? Odkiaľ si sa tu vzal, ty lotor?“
Gabriel sa usmial a ukázal na otvorené sklené dvere za ňou. Sklonil sa a pobozkal ju na líce. Zacítila z neho vôňu koní. Asi sa zdržal v stajniach a česal svojho koňa, čo ju znepokojilo. Robil to, len keď ho niečo trápilo.
„Kde si bol?“ opýtala sa rázne. „Všetci sú už dávno doma.“
„Nepamätám sa, že by som sa ti mal spovedať, kedy prichádzam a odchádzam z domu.“
„Dávaj si pozor na jazyk,“ zašomrala.
Znovu sa zasmial. To bol celý Gabe. Odjakživa zakrýval, že má zlomené srdce – najprv po krutej smrti rodičov, a potom po tragédii Rogera Waverlyho.
Prelepoval si rany vtipkovaním a bezstarostným úsmevom, ale v posledných šiestich týždňoch akoby sa jeho maska rozpadala. Vnuk to nevidel, ale stará mama áno. Keď tie rany začali znovu krvácať, nijaké žartovanie nemohlo zastaviť vymokajúcu krv.
„Ako bolo na bále?“ opýtala sa stará mama, uvažujúc, ako načať tému, o ktorú jej šlo.
Gabovi sa vytratil úsmev z tváre. „Dobre, vieš, ako tam bolo. Ostatní ti už určite všetko vyzvonili.“
Keby tak mohol vyložiť na stôl karty… „Vraj si tancoval so slečnou Waverlyovou. Dokonca dva razy.“
„To je pravda.“
„Hádam len nechceš prijať jej výzvu?“
„Popravde uvažujem, že sa s ňou ožením.“
Hetty naňho pozrela s otvorenými ústami. „Napriek tomu, že ťa nenávidí?“ Myslí to Gabe vážne?
Vnuk sa zamračil. „Prečo to všetci opakujete?“
„Lebo je to pravda.“
„Nemôže ma nenávidieť, keď ma nepozná. Bolí ju, že jej brat zahynul pri pretekoch so mnou, ale to ešte neznamená, že ma nenávidí.“ Preložil si ruky na prsiach. „Zatancovala si so mnou, či nie?“
„Čo tým chceš povedať? Chceš naznačiť, že sa s ňou budeš pretekať, lebo bola ochotná zatancovať si s tebou?“ Keď pokrčil plecami, odfrkla: „Vy chlapi neviete o ženách vôbec nič. So ženami sa nedá len tak manipulovať.“
„Ty s nami stále manipuluješ, stará mama,“ precedil sucho Gabe.
„To je čosi iné. Načo sú starí rodičia, ak trochu nepotrápia svoje vnúčatá?“
Pozrela na vnukovu stuhnutú čeľusť a vyplašené oči a v hrudi sa jej čosi pohlo. Pre Gaba mala vždy slabosť, lebo sa na nič nehral, bol nebojácny, a keď sa usmial, musela kapitulovať. No nikdy sa jej nepodarilo preniknúť mu až na dno duše.
„To som pre teba nevysnívala,“ ozvala sa mierne. „Chcela som, aby si v živote dosiahol šťastie a lásku. Nie aby ti nejaká žena urobila zo života peklo.“
Jej priamočiarosť sa ho zjavne dotkla. „Potom si nám nemala dávať žiadne ultimáta.“
„Nevyberaj si ženu, ktorá má vážny dôvod nenávidieť ťa.“
„Pri mne sa nikdy neocitne v núdzi, keď sa jej starý otec pominie. Dospel som k presvedčeniu, že sobáš s ňou je to najmenej, čo pre ňu môžem urobiť.“
Stará mama naňho vrhla skeptický pohľad. „A súhlasí?“
„Bude musieť. Časom.“
„Gabriel…“
„Stačilo,“ riekol a vstal. „Keď budem mať manželku, nebudeš sa mať na čo sťažovať.“
„Ale budeš sa musieť tej svadby dožiť,“ pripomenula mu a rázne sa zvrtla na odchod.
Obrátil sa k nej. „Čo tým chceš povedať?“
„Ak máš v pláne pretekať sa s ňou…“
„Aha, myslíš si, že sa na Turnham Green zabijem.“
„Mal si tam šťastie už tri razy. Žiadne šťastie netrvá naveky.“
Gabe sa zamračil. „Čo ak sľúbim, že už nikdy nebudem pokúšať osud? Proti slečne Waverlyovej ani nikomu inému. Čo mi za to dáš?“