ewita

Obyčajný lobby bar sme zmenili na príjemnú kaviareň

Náš neveľký hotel prevádzkujeme s manželkou už nejaký ten piatok a na nezáujem hostí si rozhodne sťažovať nemôžeme. V istom zmysle, to však nie je celkom naša zásluha, keďže stojí na takmer strategickom mieste, neďaleko výstavníckeho areálu mesta. Každoročne sa tu koná celá šnúra najrôznejších výstav, lifetylových salónov, expozícii, koncertov, spoločenských akcií a všetkého iného, čo dnešného človeka napadne. Samotný hotel postavila a vlastnila moja rodina ešte pred druhou vojnou. Komunisti nám ho potom, neslušne a  opýtania vzali. Dlhé roky tu mali akési školiace stredisko dajakého dôležitého ministerstva, či niečo ideovo a historicky podobne nevyhnutné. Šťastie v nešťastí však bolo, že pri neskoršej výstavbe spomínaného výstavníckeho areálu ho práve toto čudesné, vtedy spoločensky dokonale nespochybniteľné určenie, ochránilo pred hroziacou demoláciou.

Po reštitúcii sme si ale s novonadobudnutým hotelom užili svoje. Dovtedajší páni v červenom mu dali po každej stránke poriadne zabrať, a tak sme museli dokonca z archívov vyhrabávať aj pôvodné stavebné plány, aby sa do jeho múrov mohla po rokoch vrátiť pôvodná atmosféra a kvalita ponúkaných služieb. Chválabohu sa nám to podarilo a časom mohla nastúpiť všedná hoteliérska rutina. Nedajte sa ale pomýliť. Tá práca nás s manželkou nesmierne bavila a baví. Dnes sa jej venujú už aj naše deti, pričom často hovorievam, že mám veľké šťastie, lebo moja žena má odborné vzdelanie pre hotelové služby, takže v tomto smere som vyhral v lotérii.

Žiaľ, tú občasnú kvázi rutinu, niekedy nabúra poriadne ťažká váha v podobe vážneho rozhdonutia, a vy jej musíte podriadiť zavedený kolobeh všedných dní a návykov, lebo inak to proste nejde. Niečo podobné nás postretlo prednedávnom. Videli sme to už nielen my, ale aj naša skvelá posádka, že hotelu v niektorých náročnejších disciplínach nenápadne dochádza dych a bude potrebovať poriadne povzbudiť, osviežiť, ergo – asi sa nevyhneme čiastočnej rekonštrukcii jeho priestorov. Vyštudoval som – bože, ako je to dávno – stavarinu a bolo mi jasné, čo to pre nás bude znamenať. Začali sme však s chladnou rozvahou a very slowly, teda pomaly a postupne, lebo zatvoriť pred hosťami akékoľvek dvere hotela neprichádzalo vôbec do úvahy.

Prvou, väčšou úlohou bola dizajnová premena dovtedajšieho lobby baru. Nepopieram, mal vždy svoje čaro a hostia tu radi trávili more času. Hotelové osadenstvo baru s nonšalanciou a  šarmom zvládalo každý typ hosťa, čo to sa odrážalo na ich spokojnosti. Napriek tomu, sme mali s týmto neveľkým, obľúbeným priestorom celkom nové plány. Priznám sa, že mi k srdcu už na vysokej škole prirástol funkcionalizmus, pričom som touto vášňou rýchlo nakazil aj manželku, takže o štýle v ktorom budeme lobby bar meniť, sme mali vopred jasno. Bokom ponechám fakt, že náš dom i domácnosť, majú funkcionalizmus dokonale osvojený a vyžaruje takmer z každého kúta. No, ale o tom snáď inokedy.

Možno sa ma teraz zvedavo opýtate, čím nás mohol zaujať práve tento „studený, hranatý,  geometricky, ba až nevľúdny“ štýl. Odpoviem jednoducho – svojou geometrickou krásou, dokonalou funkčnosťou a vyváženými merítkami pre pohodlný život. Vážne, je to tak. Obecne nepresné a skreslené predstavy o tomto štýle totiž ani v najmenšom nezodpovedajú jeho skutočnému charakteru, mimoriadnym prednostiam a skrytým pôvabom.

Tento, neustále moderný sloh má za sebou už viac ako sto rokov skvelej existencie, a my sme si nechceli nechať ujsť šancu, mať jeho ducha na očiach aj v našom hoteli. Prvotné želanie tak bolo otcom myšlienky a obaja sme sa tešili viac ako na Vianoce. Funkcionalistické zásady boli blízke nášmu naturelu a zodpovedali predstavám, čo je krásne. Napokon, jeho najväčší predstaviteľ, Le Corbusiér, zadefinoval isté východiská, ktoré sú aj dnes nanajvýš moderné a nadčasové. Už len absencia najrôznejších dekorácií, ozdôb a kudrliniek u mňa získava plný počet bodov.

Tvorcovia funkcionalizmu tvrdili, že hlavný je účel, funkcia a poslanie, ale nie ako prísna norma, či pravidlo, ale ako cieľ, ktorý treba postupne spoznávať, vytvárať a domýšľať. Treba jasne zdôrazniť, že tento sloh mal – okrem iných – za cieľ, vytvárať čo najlepší vzťah človeka k prírode a premeniť umeleckým smerovaním kvalitu života každého jednotlivca. Skrátka, funkcionalizmus nebol len dajakýmm sofistikovaným zoznamom funkčných, konštrukčných a estetických zásad, ale v prvom rade spôsobom myslenia, ktorý prevláda pri pohľade na okolité javy nášho sveta a činnosť ľudí v tomto svete.

Aj keď som to meno už krátko spomenul, musím sa k nemu vrátiť. Francúzsky architekt, maliar a filozof, Le Corbusiér položil pevné teoretické a umelecké základy funkcionalizmu, ktoré platia dodnes. Možno to bude znieť zvláštne, ale tento muž vnímal architektúru, dizajn budov a ich interiéru ako poéziu. Nedá mi, aby som nepripomenul jeho päť základných bodov, ktoré stáli na začiatku celého tohoto progresu. Le Corbusiér hovoril o pilótach, teda stĺpoch, ktoré stavbu zodvihnú na okolitý terén. Nasledovali záhrada na streche, voľný pôdorysný plán, horizontálne okno a voľné priečelie bez nosných konštrukčných prvkov. Skelet budovy zredukoval na dva základné prvky – podpora a doska. Išlo o jeden z najväčších zásahov do systému architektonickej tvorby v dvadsiatom storočí a bez myšlienok tohoto pána si dnes moderné stavby a modernú spoločnosť, ani neviem predstaviť.

Vedľa tejto zakladateľskej osobnosti treba jedným dychom pripomenúť aj nemecký Bauhaus, avantgardnú umeleckú školu umenia, dizajnu, architektúry, ktorý sa, okrem iného, čiastočne inšpiroval práve funkcionalizmom a rozvíjal sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia. Pre úplnosť musím k téme dodať, že vtedajšie Československo uvítalo myšlienky funkcionalizmu a moderny s otvorenou náručou. Napokon aj dodnes jestvuje mnoho cenných pamiatok, ktoré toto mimoriadne plodné obdobie skvelým spôsobom dokumentujú.

Takže, ak dovolíte, dosť poučovania a encyklopedických hesiel. Chcem tým len povedať, že asi niekde tu sa dali nájsť naše východiská a zdroje prvotných nápadov, ako zmeniť lobby bar a pozdvihnúť ho na oveľa vyššiu, modernejšiu úroveň.

Od chvíle rozhodnutia sme zároveň vedeli, že prvým krokom musí byť snaha objaviť zdatnú, tvorivú a komunikatívnu osobnosť, ktorá nám so všetkým pomôže, resp. ktorá nám náš sen pomôže dosnívať od úspešného konca. Poďme späť k lobby baru. Z podstaty veci je tým prvým miestom, ktoré hosťa hotela osloví, ergo túžili sme po osobnosti, ktorá dizajnovo celý priestor zmení a svojim talentom mu dodáva rozmer reprezentatívnosti.

 

Viacerí blízki priatelia nám – bez toho, žeby o tom vedeli – doporučili pani Pavlínu Lipkovú zo spoločnosti ORIGINE INTERIER DESIGN, návrh, realizácia interiéru reštaurácie Bratislava. Už len táto skutočnosť naznačovali, že ide o zaujimavý a podnetný tip. Netrvalo dlho a presvedčili sme sa aj sami, že pani Lipková je v komunikácii nesmierne príjemná žena a jej skúsenosti dizajnérky a výtvarníčky majú bohaté a oceňované zázemie.

Už z prvých skíc a spoločných rozhovorov s pani dizajnérkou sme mali ten správny tvorivý dojem, a to tým skôr, že počas prevádzkovania hotela sme dokonale spoznali ľudí a ich prístup k téme, či problému. Hľadali sme kooperatívnu, ústretovú osobnosť, niekoho, kto si dokáže prečítať naše zámery a predstavy bez toho, žeby ich začal ihneď okresávať podľa vlastných nápadov a riešení. V osobe pani Lipkovej sme takého človeka našli. A čo pre nás napokon pripravila a zrealizovala?

Pôvodný lobby bar – tak ako je to vlastné jeho poslaniu a charakteru – sa nachádza na prízemí nášho hotela, priamo za recepciou. Takže po vstupe do haly, má hosť po ruke hneď obidva dôležité prvky patriace k hotelovému životu – osobu recepčného a skvelého barmana. Dôležité je hádam povedať, že dlažba v hale aj lobby bare bola už pri osadení totožná. Pani Lipková teda prišla s pozoruhodným nápadom, že priestor baru od haly oddelíme a zútulníme pomocou jednofarebného koberca. Vybrali sme moderný zelený koberec s dlhším vlasom, pričom táto farba mala byť určujúcou aj pre ďalšie nápady spojené s novými prvkami v interiéri baru.

Áno, hádate celkom správne. Rovnako ladená zelená farba sa potom objavila aj na stenách, kde je prezentovaná v podobe dekoratívneho rastlinného motívu, čo interiéru dodáva tú povestnú čerešničku na torte. Za samotným barom stojí svetlozelená stena, ktorá je však vďaka milému optickému klamu v očiach pozorovateľa skôr žltá. Vysvetlenie je úplne jednoduché. Teplé svetlo padajúce na túto stenu, posúva jej pôvodnú svetlozelenú farbu do žltého odtieňa. Ide o skvelý vizuálny nápad, keďže mäkká žltá nenútene a plynule naväzuje na moderné stropné svietidlá, umiestnené na strope.

A propos. Tie prstencovité, dokonale symetrické biele lampy visiace zo stropu, patria k tichej pýche nášho baru. Nielen preto, že sa nedajú nijako prehliadnuť a zatiaľ spoľahlivo potešili oko každého z hostí, ale najmä preto, že poskytujú veľmi upokojujúce a príjemné svetlo, čo je v takomto priestore pre rozhovor aj mlčanie, príkazom dňa.

Ak sa napokon oči odtrhnú od stropu a krásnych svietidiel, zaujmú vás jednoznačne kreslá. Vďaka nim celý interiér získal nenútenú silu reprezentatívneho miesta, rozmer pohodlia a punc nadčasovej modernosti. Výber pani Lipkovej zasiahol terče nášho vkusu rovno do čierneho, takže od prvého okamihu sme boli kreslami a ich dizajnovým vyžarovaním doslova nadšení. Tie kreslá totiž v sebe nesú odkaz toho najlepšieho, čo funkcionalizmus a nemecká škola Bauhausu, modernému dizajnu a funkčnému interiéru ponúkli. Už len ich sivohnedá, decentná a inšpiratívna farba núti človeka k príjemným, pokojným myšlienkam alebo posedeniu pri poháriku dobrej škótskej.

48775692 - hotel bar lounge with big lights an illumination in 50s style

Nižšie kreslá, umiestnené na jednoduchej, kovovej štvornožke sme preto vyberali celkom zámerne. Cieľom bolo jednoznačne pohodlie hosťa, lákavá chuť oddýchnuť si a možnosť viesť zmysluplný rozhovor s obchodným partnerom v adekvátnom, relaxu naklonenom prostredí. Dokonca aj sedáky sú vďaka špeciálnemu tvaru kresiel odpružené, čo zvyšuje komfort a prináša maximum pohodlia.

Stolíky, ktoré nám pani Lipková do baru doporučila majú rovnakú krvnú skupinu ako ich väčší súrodenec, teda bar. Tmavohnedá barová doska je klasicky obdĺžniková, čo je znovu jeden z odkazov funkcionalizmu a jednoduchej elegancie bez zbytočných dekoratívnych obchádzok. Podobne boli stvárnené i nové barové stoličky, takže majú tmavohnedú farbu a vcelku prostý, ale funkčný tvar. Samotné drevené sedadlá stolčiek sú formovo čisté a stoja na

dlhej, kovovej nohe. Hosť nepochybne ocení aj účelnú pomôcku integrovanú priamo v stoličke, ktorá sedenie pri bare určite viac ako spríjemňuje – odpočívadlo na nohy.

Podstatnou skutočnosťou je i fakt, že dizajnérka ladila priestor baru do prírodných odtieňov, teda zelenej, hnedej a žltej. Z tejto jednoduchej premisy nasledoval aj pre nás, v istom smere úplných laikov, logický krok – využiť pre dotvorenie celkovej atmosféry živé kvety, ktoré novopremenené miesto nádherne doladili a zjemnili.

Ako sa vraví, nič nové pod slnkom. Veď kvety prepožičiavajú každému miestu, kde sa ocitnú, zvláštny a tažko opísateľný rozmer pevného spojenia s pôvodným svetom prírody, ktorú ľudské snaženie tak silno poznačilo, a v mnohých prípadoch nevratne zmenilo.

Občas, keď býva bar poloprázdny, čo teda ozaj nebýva príliš často, využijem čas svoju na kávu a sám sa do jedného z sivohnedých kresiel spokojne uvelebím. V takej chvíli sa dokážem skvele uvolniť, a zároveň tešiť z okolitej atmosféry. Raz som sa dokonca pristihol pri hriešnej myšlienke, že bolo vlastne šťastím, keď sa hotel za komunistov stal školiacim strediskom. Dnes by tu už možno dávno nestál a my by sme tak boli ochudobnení o radosť z nášho premeneného lobby baru. Ako niekedy poznamená môj priateľ z golfu – dejiny majú skvelý zmysel pre čierny humor.