Vo svete je aktuálne registrovaných 7 099 jazykov. Ide síce o obrovský počet, no väčšina z nich vznikla iba z malej hŕstky tých najstarších, pôvodných jazykov. Slovanské jazyky patria do pomerne veľkej skupiny indoeurópskych jazykov, ktorými sa hovorí vo väčšine krajín Európy. Najpoužívanejším slovanským jazykom je ruština, dohovoríte sa ňou aj vy?
Slovanské jazyky majú svoj prapôvod majú v Ázii, presnejšie v okolí Indie. Korene týchto jazykov môžeme nájsť v takzvanom praindoeurópskom jazyku, ktorého tvary sú síce len predpokladané, pretože sa nezachoval v písomnej podobe, no viedol k vzniku praslovanského jazyka. Z neho sa postupne, vrátane ďalších jazykov vyvinul náš materinský jazyk či spomínaná ruština.
Pôvod slovanských jazykov
Naši predkovia preberali slová od praobyvateľov na územiach, ktoré osídľovali. Vplyvom obchodovania, vzdelávania, remesiel a kultúry pribúdali do jazyka ďalšie cudzie slová. Európske jazyky sú dnes azda najprebádanejšou skupinou jazykov z pohľadu jazykovedy. Tým, že sa vyvinuli z jedného jazyka, sa na seba podobajú.
Podľa zemepisnej polohy, ale aj vzájomnej príbuznosti rozlišujeme tri vetvy slovanských jazykov, a to východoslovanské, západoslovanské a juhoslovanské jazyky. Slovenčina, čeština a poľština patria k západoslovanským jazykom. Ruština, spolu s ukrajinčinou a bieloruštinou sú východoslovanskými jazykmi. Juhoslovanské jazyky zastupujú chorvátčina, srbčina, bulharčina, slovinčina a macedónčina. Slovanskými jazykmi hovorí 315 miliónov ľudí v strednej a východnej Európe. Veľa jazykov sa na seba v mnohých aspektoch podobá, aj preto medzi nami existujú ľudia, ktorí sa vedia bežne dorozumieť aj viac ako 4 jazykmi.
Popularita ruského jazyka
Ruština je najrozšírenejším slovanským jazykom s výrazným politickým, ale aj kultúrnym významom. Ruský jazyk má azda najbohatšiu literatúru, ktorú číta doslova celý svet, i keď, samozrejme, väčšinou v prekladoch. Okrem toho, že je ruština úradným jazykom v Ruskej federácii, je jedným z najrozšírenejších jazykov sveta. Svoje postavenie má aj medzi jazykmi OSN, kde zastupuje jeden zo 6 úradných jazykov.
V minulosti bola ruština akousi automatickou a povinnou súčasťou vzdelania aj u nás. Dnešní štyridsiatnici si hodiny ruštiny pamätajú a tí šikovnejší sa ňou dohovoria aj dnes. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa počet rusky hovoriacich výrazne znížil a na ruštinu sa ako keby začalo zabúdať, po 89-tom sa trendom na školách začala stávať nemčina a neskôr angličtina.
Na ruštinu však dnešná doba nezanevrela, práve naopak. Napríklad kurzy ruského jazyka v Bratislave, ale ja v iných väčších mestách na Slovensku, sú dnes veľkým lákadlom pre mnoho mladých ľudí. Pre niekoho môže byť problém zoznamovať sa s ruskou abecedou – azbukou, ktorá je predsa len odlišná od našej latinky, no mnohých priťahuje práve blízkosť ruského jazyka tomu nášmu, keďže majú rovnaký pôvod a mnohé slová sú si podobné.
Vedieť po rusky je v súčasnosti veľkou výhodou aj na trhu práce. Ruština je druhým obchodným jazykom Európskej únie, a to znamená aj zvýšený dopyt po rusky hovoriacich zamestnancoch. Odborníci na pracovnom trhu potvrdzujú, že s ruštinou máte istotu nájsť si stabilné zamestnanie. Tvrdenia o pozitívach znalosti ruštiny pribúdajú. Napríklad ovládanie angličtiny sa dnes už považuje za normu, a ak by ste si chceli rozšíriť jazykové znalosti, ruština je na to ako stvorená. Vďaka nej sa dostanete ku krásnym umeleckým dielam a môže vám aj otvoriť cestu k lepšej pracovnej budúcnosti. Ideálne je začať navštevovať kvalitný kurz vyučovaný klasickou metódou, ktorý vás prevedie základmi jazyka a azbuky až ku konverzácii v ruskom jazyku. Pri spoznávaní ruštiny vám môžu pomôcť aj rôzne známe pesničky a filmy.
Slovenčina pre cudzincov
Slovenčina patrí k slovanským jazykom a kvôli svojej centrálnej polohe je podľa jazykovedcov najzrozumiteľnejšou ostatným Slovanom. Ide o jazyk, ktorý je otvorený, čo znamená, že dokáže prijímať nové slová a pojmy. Napriek tomu má však stále najmenej výpožičiek z iných jazykov. Hovorievalo sa, že práve slovenčina je najťažší jazyk na učenie, to je však už považované za mýtus. Patrí skôr medzi ľahšie slovanské jazyky, v jazykovej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk. Napriek tomu môže byť slovenčina pre cudzincov, ako aj ostatné slovanské jazyky, vďaka svojej gramatike (skloňovanie, časovanie) pomerne náročná.
Problémom pre nich môže byť výslovnosť. S tou majú problém napríklad študenti z Ázie. Pre zahraničných študentov môže byť tiež problémom pochopiť kontext napríklad bežne používaných prísloví, kde každé slovo má svoj význam. Často môže byť bariérou aj odlišná kultúra. Preto je dôležité, aby zároveň spoznávali komplexné reálie danej krajiny, jej folklór, aj históriu. To platí pri výučbe každého jazyka. Záujem o slovenský jazyk v súčasnosti rastie, prichádza k nám veľa cudzincov, ktorí u nás pracujú, usídľujú sa a chcú sa naučiť našu reč. Z pohľadu Európskej komisie je slovenský jazyk rovnocenný ostatným jazykom a dá sa s ním uplatniť v kontakte s firmami, na ambasádach, v prekladateľstve, v komorách, alebo napríklad v práci redaktora, či lektora. Cudzinci označujú slovenčinu za mäkkú, melodickú, a tolerantnú voči cudziemu. Milujú ju napríklad aj bratia Česi.
Russl 
vk