Dodnes neviem, kde sa to vo mne všetko vzalo. Mojou životnou vášňou je more, jachting a nekončiace plavby po modrej, stále živej ploche slanej vody. Asi to vo vás vzbudí zhovievavý úsmev, no svojho času som zapátral aj v tajomných hlbinách rodiny, kto mohol byť podobne beznádejne zamilovaný. Jediné, čo sa mi podarilo s istotou doložiť boli tri veci.
Dedo slúžil ako skvelý kuchár v Dunajplavbe, ale nikdy sa na vlnách neplavil, keďže varil v závodnej jedálni. Otec pracoval dlhé roky v mestskej vodárni a bezprostredné stretnutia s mokrým živlom komentoval korenistými slovami o poruche a ďalšej nočnej smene. No a starší brat trávil takmer každé prázdniny ako plavčík na verejnom kúpalisku uprostred mesta a pobyt pri bazéne vnímal ako príležitosť pre milostné výboje. Takže v tomto smere som úplne pohorel a tú zvedavosť vo mne neuhasila ani kvapka morskej vody s malým podielom rodinných génov.
Nakoniec mi ostalo jediné vysvetlenie – stredoškolská letná brigáda v bratislavskom prístave. Žeby práve ten jeden letný mesiac prebudil vo mne ono povestné volanie mora? Ale keď si dnes tie dni opäť vybavujem, mali od romantiky Južného kríža poriadne ďaleko. Prekladanie zeleniny, ovocia a uhlia, nebola práca hodná morského vlka. Dobre, vzdávam to. Ale platí tu jediné. More je pre mňa viac ako súš a kedykoľvek sa naskytne možnosť vyrážam do chorvátskej Puly, kde v domovskom prístave na mňa čaká moja paluba a slaný vzduch.
Samozrejme, bez tvrdého života suchozemskej krysy by nebola žiadna z tých neopísateľne krásnych plavieb. Už niekoľko rokov IT spoločnosť a šťastie mi v tejto neľahkej brandži doposiaľ praje. Iste, často idem až na doraz, niekedy mi týždeň dokonca splynie do jedného dlhého dňa, ale v zásade sa nesťažujem. Momentálne vlastním pohodlný podkrovný byt v Bratislave a spolu s mojou priateľkou sme zatiaľ v ňom vždy našli zásoby novej energie. V byte som si časom zriadil i menšiu pracovňu, keďže vďaka technológiám môžem mojich ľudí a biznis – v prípade nutnosti – riadiť aj na diaľku.
Aby bolo jasné, čo pre mňa more a plavba znamenajú, skúsim sa krátko vrátiť dní tohtoročného leta a mojej okružnej cesty po Jadrane. Prežil som vtedy s priateľkou nielen dva nádherné, čarovné týždne, ale padlo dlho odkladané rozhodnutie o spoločnom bývaní a našej plánovanej budúcnosti.
Na mape sa Jadran zdá byť takým útulným, domáckou atmosférou dýchajúcim morom, ale ako každá veľká voda má svoje nálady a druhý, utajený život. Okrem príjemných okamihov sme si tak s priateľkou užili pár drsných chvíľ, kedy som vypočul slová aj o tom, že mala radšej ostať doma a zavárať čerešne. Nie, nie, iba žartujem. Tú plavbu sme zvládli bez väčších škrabancov na tele aj na duši. Samozrejme, že s výdatnou pomocou našich dvoch blízkych priateľov-manželov, ktorí už dlhý čas patrili medzi zdravé jadro stabilnej posádky.
Vyplávali sme z Puly a už vopred sme mali stanovený pevný cieľ – ostrovy Brač, Hvar a Pakleni otoci. Predsa len, plochu Jadranu tvorí vodná plocha s rozlohou 144 tisíc kilometrov štvorcových, 900 rozmanitých prístavov, rôznych zálivov a zátok, viac ako 1 240 ostrovov a desaťtisíce iných zákutí, takže vybrať si smer plavby nebýva vonkoncom jednoduché, tým skôr, že na mori musíte počítať so všetkým. Aj preto musí mať kapitán lode každý úsek cesty podrobne rozplánovaný.
V prípade „žabích skokov,“ teda plavbou od ostrova k ostrovu, je rozvrh dôležitý tiež preto, aby ste napríklad so západom slnka našli v novom prístave pohodové miesto na zakotvenie. Preto sme vyrážali vždy skoro ráno, čo obe krajšie polovičky ženy posádky znášali s okatou dávkou nevôle. Plán však bol nemenný a musel sa dodržiavať. Na ostrovoch Pakleni otoci sme chceli stráviť najviac času, a tak sa kapitán – ergo moja ctená maličkosť – rozhodol nepodporovať žiadne mimoriadne lodné vzbury, aj keď mu to aktuálne dámske osadenstvo plavidla nijako zvlášť neuľahčovalo.
Plavili sme sa teda k ostrovu Brač. Čakali nás dve veci. Priateľova manželka chcela vidieť miesta, kde žil Martin Kukučín a ja som chcel navštíviť kameňolom, v ktorom bol vyťažený nádherný kameň na stavbu Bieleho domu vo Washigtone. Môj dávny kamarát v Štátoch totiž mal eminentný záujem o pár snímkov z tohoto miesta. Zhrniem to. Do obce Selca, kde spisovateľ pracoval ako obľúbený lekár a lekárnik sme sa šťastne dopravili, ale návštevu legendárneho kameňolomu nám zrušil miestny snaživý byrokrat. Nič sa nedalo robiť, ráno sme vyplávali k ostrovu Hvar. Za mojím dlhoročným priateľom, a ešte lepším vínom.
Cieľom na Hvare bol pôvabný Stari Grad a jeho známe vinárstvo. Keďže som tieto miesta navštívil už neraz, mám tu vzácneho priateľa a výnimočného znalca vína. Vždy, keď sa vidíme, nesiem si od neho zásobu skvostných domácich vín, aby som si aj v suchozemskej Bratislave mohol dlho užívať južanské slnko, vzduch a pôdu.
Po dvoch dňoch strávených v prítomnosti nebeského moku, výborných ľudí a nekonečne dobrých rybích špecialít bol čas vyplávať do cieľa, teda na súsostrovie Pakleni otoci, čo sa teda prekladá kadejako, zväčša ako Diabolské ostrovy, či Pekelné ostrovy. Nič nie je ďalej od pravdy. Slovo „paklo“ označuje smolu, resp. tekutú živicu z borovíc, ktorá sa používala pri stavbe lodí ako materiál na izoláciu a ochranu drevených trupov. Jednoduché, čo?
Tých jedenásť ostrovov a ostrovčekov má na svete sotva dajakú konkurenciu. Napriek tomu, že tu žije iba málo trvalých obyvateľov, je toto miesto stvorené pre úvahy o raji na zemi. Ako kotvištia vám slúžia tie najkrajšie prírodné zálivy alebo zátoky v okolí ostrovov, ale po ruke máte aj regulérne prístavy – stačí si len vybrať. Hovoriť v tejto súvislosti o kúpaní je potom nosením dreva do lesa. Ja osobne zbožňujem tieto miesta aj pre fantastické možnosti potápania. Voda je tu taká priezračná, že niekedy zabúdam aj na tých dvadsať metrov blankytu nad hlavou. Obľúbil som si najmä útesy Pločice, kde práve v takejto hĺbke nájdete nádherné obrazy pestrého podmorského života.
Tento rok nám to, žiaľ, nevyšlo, ale zatiaľ sme vždy stihli aj cirkevnú púť na ostrove Sveti Kliment, inak sa mu hovorí aj Veľký ostrov, čo platí aj v skutočnosti. No posledná júlová nedeľa mu prináša aj ďalší, celkom jedinečný rozmer – spomenutú slávnosť, cirkevnú púť na počesť sv. Klementa. Svetec je uctievaným patrónom všetkých námorníkov a v oblasti sa teší veľkej úcte a vážnosti. Ostrov Sveti Kliment je v tom čase doslova preplnený stovkami návštevníkov zoširoka zďaleka. Musím priznať, že aj mňa si získala táto ľudová slávnosť, ktorá v sebe spája južanskú bezprostrednosť, vášnivú zbožnosť a radosť zo života.
Ešte malý enologický detail. Na ostrove, konkrétne v osade Vlaka sa dorába fantastické víno, ktoré má prinajmenšom európske parametre. Aj keď sa okolo neho netočí až toľko zvonivých marketingových peňazí a urečnených výmyselníkov, je to vskutku skvostný nápoj a v kombinácii s domácou kuchyňou sa dá bez začervenania prirovnať k tomu najlepšiemu, čo Pakleni otoci ponúkajú.
Asi je načase vrátiť sa na samotný úvod mojej amatérskej jadranskej exkurzie a venovať sa podstatnejšiemu. Povedal som, že s priateľkou sme si dohodli dlhšie odkladané spoločné bývanie a budúcnosť vo dvoch. Pri spiatočnej plavbe ma tak pokúšali myšlienky, čo vlastne urobiť s bytom, aby získal novú energiu a obsiahol to, čo sa pred nami otváralo.
Sedeli sme obaja na palube, popíjali víno a uvažovali kde, a najmä – kedy – s premenou celého bytu začať. Keďže čas má svoju hlavu a stále len svojich 24 hodín, žijeme obaja – ja i priateľka lekárka – v neustálom spore s časom a povinnosťami. Ostalo nám tak jediné, ale to najzmysluplnejšie riešenie – vyhľadať pomoc u profesionálneho bytového dizajnéra.
Po návrate na súš, sme si teda našli chvíľu na počítač a poctivo browsovali stránkami dizajnérov a príbuzných firiem. Obom nám do oka padla firma ORIGINE INTERIER DESIGN, návrh a realizácia interiéru bytov Bratislava, pani Pavlíny Lipkovej. Jej realizácie a projekty si nás získali prakticky okamžite. Vyžarovala z nich citlivá ženská ruka, energia dobrých nápadov, harmónia a očakávaný zmysel pre praktičnosť. Rozhodovanie preto nebolo nijako zvlášť náročné, a tak sme ešte v ten deň pani Lipkovú oslovili.
Prvé pocity a pozitívne dojmy, ktoré sme pri web stránke firmy ORIGINE nadobudli nás v ničom nesklamali. Onedlho sa mi totiž v pošte objavila ponuka na nezáväznú konzultáciu a stretnutie s pani Lipkovou, ktoré sa mali dotýkať môjho zámeru. O pár dni sme teda v trojici sedeli v mojom podkrovnom byte a preberali východiská, no najmä ciele, spojené s premenou obytného priestoru. Profesionálny prístup pani dizajnérky ma mimoriadne tešil, keďže si odborníkov veľmi vážim a verím ich odhadom.
Veľmi rýchlo sme začali nachádzať spoločnú reč. Musím však predoslať, že moje predstavy o premene bytu zaskočili v prvom okamihu aj mňa samotného, keďže sa dostávali na povrch práve pod vplyvom nedávnej letnej plavby a rozhodnutia, zmeniť podstatnejším spôsobom obsah a formu môjho života. Vyhŕklo zo mňa, že by možno stálo za úvahu posunúť tento obytný priestor do inej, nápaditejšej polohy, ktorá bude vizuálne kopírovať moje pracovné a osobné záujmy, no predovšetkým vášeň pre jachting.
Niežeby priateľka jachting nemilovala, ale mať jeho stopy a odkazy po celom byte? Napokon, všetky ženy sú v tomto smere až prekvapivo rovnaké. Priateľka preto ostala na malý okamih zarazená, bez náznaku súhlasu, či úsmevu, ale pani Lipková jej pribehla na pomoc. Rada so mnou súhlasila, pričom jedným dychom zdôraznila, že ide o výbornú myšlienku, ktorú treba naplniť a stvárniť veľmi citlivo, aby priestor nezískal nechcenú stopu hausbótu.
Popri týchto obecných úvahách si starostlivo zaznačila moje dielčie nápady a premerala všetky miestnosti. Rozprávali sme taktiež o praktickom využití každého jedného kúta bytu, hovorili o finálnom zámere celej rekonštrukcie a, čo je celkom logické, neobišli sme ani finančné krytie projektu.
Všetci traja sme sa napokon zhodli, že koncept by mal po dokončení ponúknuť praktický a svieži dizajn, kde sa nájde primerané a dôstojné miesto i pre myšlienky jachtingu. Zároveň budú v byte vytvorené originálne zóny pre prácu a odpočinok nás oboch.
Vďaka nasadeniu, schopnostiam a kontaktom pani Lipkovej a jej spoločnosti ORIGINE sa drvivá väčšina rekonštrukčných prác odohrávala bez mojej, či našej prítomnosti. Na nevyhnutný čas som sa tak presunul do priateľkynho bytu. Samozrejme, každý deň som mával laický „stavebný dozor,“ ktorý vo mne vzbudzoval rozpaky, ale tiež mi veľa ukázal. Rád som totiž konštatoval, že voľba pani Lipkovej bolo plus, ktoré sa prejavilo nielen v profesionalite jej osobnosti, nápadoch a tvorivom prístupe, ale tiež vo voľbe firiem, ktoré sa prác zúčastnili. Všetko, ozaj všetko, bežalo podľa dohodnutého harmonogramu, zadané finančné limity boli limitami a kvalita každej roboty jasnou povinnosťou. Myslím, že neklamem, ak poviem, že v našich zemepisných šírkach ide o jav, ktorý sa len postupne rodí a pevné obrysy ešte len nadobúda.
Dnes je náš podkrovný byt presne taký, aký som si na letnej plavbe po Jadrane vysníval. Moderný, svieži, praktický, a hlavne – plný slobodného vetra, priezračnej morskej hladiny, modrej oblohy a napnutých plachiet štíhlej jachty. Každý meter má svoj vlastný, osobitý štýl, dýchajúci eleganciou a šarmom. Dokonca to uznala aj priateľka, ktorá je nadšená atmosférou, detailami a citlivosťou s akou pani Lipková prevtelila vášeň k jachtingu do štyroch podkrovných stien.
Posúďte sami. Často v interiéri dominuje modrá farba vody, mora a oceánu. Stenu zdobí originálna, ručne ukladaná mozaika, tak typická pre mediteránsky kultúrny priestor. Podlahy v hravých detailoch hosťom našepkávajú, že chodíte po palube lode, keďže sú opticky aj technologicky presne takto stvárnené. Nábytok je predovšetkým z prírodných materiálov, najmä z dreva. Napríklad pôvabný konferenčný stolík prekrytý hrubým sklom, ponúka našim hosťom hravý pohľad na jemný, zlatistý piesok a niekoľko skutočných okrúhliakov z pláže, ktoré o duši a atmosfére bytu veľa prezrádzajú.
Veľmi ma teší, že premena môjho, dnes už nášho, podkrovného bytu nebola len všednou, aj keď precízne odvedenou rekonštrukciou, ale získala niečo z toho vzácneho pocitu slobody spojenej s jachtou na morskej hladine a vetrom opretom v jej snehobielej plachte. Myslím, že vďaka patrí nielen firme ORIGINE, ale predovšetkým kreativite, empatii a manažérskym schopnostiam pani Lipkovej. Verím, že keď príde čas vyplávať smerom k vlastnému domu, bude práve ona tou prvou, ktorú oslovím.
vk 
Russl